(НА СЛОВАЦКОМ)
Koľkokrát ste za posledné roky počuli z úst politikov, treťo-sektorových aktivistov a vojnových štváčov slovo zmena? A čo sa za ten čas zmenilo k lepšiemu? Nikto dodnes presne nevyšpecifikoval, čo vlastne globálnou zmenou má byť.
V roku 1921 v Barcelone medzi nepokojnými štrajkujúcimi robotníkmi rozohrali španielske úrady a armáda spravodajskú hru, ktorú chceli použiť na rozpútanie celoplošnej občianskej vojny. V Madride a Barcelone sa vtedy udialo množstvo vrážd s politickým pozadím. Zomierali hlavne nepohodlní ľudia. Nespokojnú robotnícku triedu nazvala buržoázia manipulačne anarchistami a situáciu v krajine chcela armáda zneužiť na zapálenie občianskej vojny, ktorá mala poslúžiť na opätovné nastolenie „poriadku“ a vlády buržoázie v krajine. Robili to veľmi chytro. Infiltrovali medzi revolucionárov svojich agentov, ktorí mali rozoštvať hlavných aktérov nepokojov – políciu, armádu a robotnícku triedu natoľko, aby nič netušiac, zapálili v krajine revolúciu. A keby vtedy revolucionári a policajti nepochopili, že sú buržoáziou – vládou a španielskou armádou iba zneužívaní a revolúcia sa má stať nástrojom zapálenia celoplošnej občianskej vojny v Španielsku, pravdepodobne by vtedy zomreli. A nie iba oni, ale pravdepodobne aj tisíce ďalších Španielov. Presne o to španielskej vláde vtedy išlo. O likvidáciu časti nespokojného a preto nepohodlného obyvateľstva, následné násilné zavedenie poriadku a opätovné neobmedzené nastolenie moci buržoázie.
Niečo podobné sa môže diať v dnešom Francúzku. Zmenili sa však dve zásadné veci. Lokálnu buržoáznu spoločnosť nahradila celosvetovo pôsobiaca neoliberálna a nejde o zapálenie lokálnej vojny, ale plošnejšej. Francúzsko je po Ukrajine iba jeden z frontov, kde môžu zúriť lokálne nepokoje, ktoré v prípade potreby môžu so sebou strhnúť väčšiu časť Európy. Prebiehajúci štátny prevrat na Slovensku a v Čechách s týmito udalosťami úzko súvisia. Inak, iba mimochodom. Niektorí celosvetovo rozhľadení slovenskí novinári to svojim čitateľom opatrne, v inotajoch, naznačujú už dlhšiu dobu. A nie iba oni. Po vyhlásení Stanného práva na Ukrajine začali pro-národne orientované osobnosti hovoriť otvorenejšie a naznačujú reálnejšiu hrozbu globálnej vojny. Alebo minimálne vyzývajú ľudí k bdelosti a opatrnosti. Poviete si: “Nezmysel!” Revolúcia vo Francúzku, namierená proti Macronovi by mohla dostať k moci Le Penovú. Iste, to by mohla. Otázka, ktorú si kladiem tiež znie, či práve to, z nejakého skrytého dôvodu, globalizačná skupina neoliberálov nechce. Píšem už dlho, že radikálni aktivisti a politici sa môžu stať nástrojom rozpútania konfliktov.
Držme sa faktov. Keď krajne pravicová radikálka Nadia Savčenková sedela v ruskej base za legitímne zločiny na ruskom obyvateľstve, európski neokoni prejavmi odporu zahltili svet a po prepustení bola pre európskych neokonov hrdina. Dnes, keď Savčensková, svoju “spoločenskú úlohu naplnila” a sedí pre zmenu v ukrajinskej base a je obviňovaná za svoje zločiny ukrajinskou vládou, ako nepohodlná svojmu režimu, tak je zrazu všetko v poriadku a v Bruseli neštekne po nej pes. Je teda nespochybniteľné, že spoločenskí radikáli sú niekde na konci spoločenských procesov, iba zneužívaní neoliberálmi na podporu svojej moci. O tom svedčí aj fakt, že v čase, keď fotografia vyššie vznikla, bola Savčenková pravdepodobne zločinec a dnes sa nikto z neoliberalistických politikov a novinárov, už nemá potrebu pýtať, ako je možné, že politik Štefanec sa stýkal a dokonca v bruselskom parlamente fotografoval s vrahyňou.
Radikálne nálady obyvateľstva sú politicky iba zneužívané a môžu byť otočené proti nám samým. Mali by to pochopiť všetci, ale hlavne politici, napr. Salvíni, ktorý, podľa môjho názoru, môže byť tým, že bude postavený pred riadené nepokoje, použitý na rozdúchanie vojny v Taliansku a v Západnej Európe, pretože sa horúcou politickou krvou – nadbytočným populizmom a radikálnymi postojmi – preslávil. Ono totiž, „správne” nasmerované rozsiahle nepokoje, tak, ako u jeho susedov vo Francúzku, spôsobom, ako sa to dialo pred takmer sto rokmi v Španielsku, by ju mohli zapáliť. A uvedomiť by si to nemal iba on, ale všetci krajní radikáli v Európe. Môžu byť totiž zneužití na lokálne rozvraty. Na Slovensku je to už v plnom prúde, pretože už napr. Kotlebova prítomnosť v politike je neoliberálmi, ako Kiska a spol, používaná na rozvrat spoločnosti od volieb 2016.
Kiska ide presne podľa amerického manuálu a prítomnosť slovenských radikálov – kotlebovcov v spoločnosti už zneužil, minimálne na vyvolávanie spoločenských rozbrojov. Píšem o nebezpečnej prítomnosti slovenského radikalizmu v inotajoch už dlhú dobu, iba to akosi stále nechcete pochopiť. Máte totiž radikálov radi. Ale to aj ja, priatelia. Problém je, že majú byť našou skazou, nie víťazstvom. A často za to priamo ani nemôžu.
Treba v zásade vyhodnotiť aj pár iných dôležitých vecí. Udalosti v Paríži sa stali predmetom širokých spoločenských manipulácii. Napríklad na Ukrajine prevláda názor, že za protestami Žltých viest môže stáť Kremeľ. Na Slovensku a v Čechách sú ľudia masírovaní názorom, že nepokoje vo Francúzku nie sú celoplošná revolúcia proti Macronovi. Nikto však nepíše, že každá spoločenská akcia má svoje spúšťače, riadiacu skupinu a vodcov. Kto to teda je? Písať, že nepokoje sú samoriadené revolucionármi, je iba polopravda. Existuje totiž internetová iniciatíva, ktorá, niekde v počiatku, bola hlavným spúšťačom nepokojov a rozhodne francúzska nie je. Je z USA.
Atómová globálna vojna v 21. storočí by nemala víťaza, ani porazeného. Preto svet za posledných 73 rokov nemal globálny konflikt a aj taká vyostrená situácia, akou bola studená vojna minulého storočia, skončila diplomatickou dohodou. Štvavej a nátlakovej politike neoliberalizmu bol vtedy obetovaný svetový komunizmus. Ale dnes na obetnom oltári neoliberalizmu nie je žiadny režim, čo by stál za obetu, pretože komunistické krajiny, ktoré zostali, ako napr. Severná Kórea, Kuba, či Venezuela, nie sú z pohľadu ekonomického záujmu strategicky dôležité. Koniec koncov, v prípade celosvetového konfliktu by boli nakoniec pod vplyv víťaza globálnej vojny pričlenené pod ekonomickým nátlakom. Dnes neexistuje žiadny svetovo vplyvný režim, ktorý by nástupníctvu buržoázie – neoliberálom stál v ceste k moci. Iba ak nadmieru slobodne sa rozvíjajúca demokracia sama. Napríklad v Rusku. Doteraz predsa neoliberáli, minimálne z časti, kontrolovali aj celosvetovo populárny socializmus a nazvali ho Sociálnou demokraciou.
Neoliberáli, posledných 40 rokov, chcú vládnuť nad celým svetom. Ale existuje tu „akési“ Rusko, s jeho dnešnými nadmieru demokratickými postojmi, ktoré pod kontrolou nemajú. Tiež nepohodlná Čína, ktorá je síce komunistická, ale so svojou pracovnou silou je najvýkonnejším hnacím motorom svetovej ekonomiky. Celosvetová vojna má teda mohla byť zameraná hlavne proti nim. Ale nič nie je úplne tak, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože celoplošná agresia je vyvíjajúci sa proces.
Celosvetová nukleárna vojna by nemala z pohľadu celosvetovej moci a zarábania peňazí zmysel, pretože pri nukleárnej vojne, s pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote, by hrozilo, že sa vymkne kontrole, zomrú miliardy ľudí a nebolo by komu vládnuť. Podstata konzumného sveta – konzument – by bol zničený. A každý vojnový štváč na tomto svete to dobre vie. Vojna má ekonomický a mocenský zmysel iba vtedy, keď zostávajú porazené iba niektoré, obvykle bohaté krajiny, ktoré nie sú pod nadvládou vojnových štváčov a ktoré sú potom ekonomicky ovládané a vydrancované. A keď zomrie nepohodlná časť spoločnosti – ich roduverní obyvatelia, tvoriaci jednotlivé jadrá národov (preto je dnešná hybridná vojna v Európe zameraná hlavne proti národovectvu). Tak to predsa bolo aj v Prvej a Druhej svetovej vojne. Preto je dnes v hre hlavne Rusko a všetko – každá agresia, sa dnes točí okolo Ruska. A Putin sa bráni a hľadá silných spojencov. Ale Rusko-Čínske vzťahy nikdy neboli a ani dnes nie sú natoľko priateľské, ako by sa zdalo. Čína je kolosálny kalkulant a jej predstavitelia si uvedomujú, že Rusko a Čína v partnerskom, vojnovom pakte by bol pre neoliberálnych štváčov veľké sústo a svoje zdržanlivé postoje k obrannému vojenskému paktu s Ruskom, zneužívajú vo svoj prospech, hlavne ekonomicky. Pozrite sa, koľko obrovských ekonomických projektov Čína v poslednom období s neoliberálmi uzavrela, kdežto Rusko je neoliberálnou časťou sveta neustále, iba sankcionované. Neokoni veľmi chytro držia Čínu od pravdepodobného konfliktu s Ruskom viacmenej stranou. Zatiaľ.
Čína už dnes svojou slobodu-obmedzujúcou politikou ponúka neoliberálom možnosť, že v prípade celosvetového konfliktu zahrajú spolu rovnakú hru, ako chcel hrať Stalin s Hitlerom v Druhej svetovej vojne, keď podpísali pakt o neútočení. Problém je, že Hitler Stalina musel v záujme moci nutne zradiť, čo by sa poľahky mohlo stať, po rozvrate Ruska aj Číne. Inými slovami, Čína má dnes na výber, či zostane stáť na strane Ruska a bude bojovať vo vojne, ktorú globalisti chcú naštartovať práve v Európe, alebo bude stáť na strane neoliberálov (k čomu je náchylná) a nebude musieť tak čeliť celosvetovému tlaku globálnej vojny. Minimálne v jej začiatkoch. Bolo by to ťažké rozhodnutie, aj pre veľmoc, ako je Čína. A podobné rozhodnutie čaká aj budúcich lídrov zjednotených Európskych národov z radov národniarov. Tí však dnes nie sú vo väčšej časti Európy pri moci. Vlastne sa dnes v neokonskom košiari ešte len pripravuje, v akom geo-politickom spoločenstve má Európa v budúcnosti fungovať. Problém je, že nás nikto k takémuto rokovaniu neprizval. Zato Marakéšsku dohodu nám podsúvajú s vážnosťou Biblie. Európa je proste neoliberálmi zdeštruovaná a názorovo rozdelená na padrť. Aspoň zatiaľ. Sú tu lastovičky, ako napr. V4, ktorá dokáže držať jednu názorovú líniu, ale tá je tak isto lokálne deštruovaná ľuďmi, principiálne podobnými, ako je Andrej Kiska alebo Miroslav Lajčák.
Z pohľadu vojnového štváčstva celosvetového rozmeru s ekonomickým pozadím by bolo „ideálne,“ keby sa ďalšia svetová vojna odohrala bez nukleárnych zbraní a bola by rozdelená na lokálnejšie fronty, minimálne tak, ako tomu bolo v 2. svetovej vojne, keď na jednej strane sveta v Európe vraždil Hitler a na opačnej strane Japonci v Číne a Ázii. Neoliberálna okupácia Číny v dnešnej dobe nepripadá do úvahy, pretože by sa okamžite definitívne spojila s Ruskom, ktoré je okrem Európy stredobodom záujmu neoliberálneho vojnového štváčstva. Globálna vojna bez nukleárnych zbraní, sa dá dosiahnuť iba lokálne rozhorenými vojnami v krajinách, ktoré nemajú buď žiadny, alebo aspoň “svojprávny dosah” na jadrový potenciál. V realite je to vlastne vydieranie krajín s jadrovými zbraňami, prostredníctvom nátlaku z krajín, ktoré jadrový potenciál nemajú. Ukážkový príklad takéhoto vydierania je dnes Rusko, vydierané Ukrajinou.
Vrátim sa okľukou naspäť do Francúzka a k pozadiu dnešných vojnových štváčov. Existuje internetový petičný portál change.org, ktorý bol postavený na podporu a organizovanie celosvetovej zmeny. Prostredníctvom tohto portálu bola podaná aj petícia na odpor radikálov vo Francúzku a zgrupením revolucionárov v žltých vestách spôsobila dnešné nepokoje. Komické je, akým spôsobom dnešných ľudí portál manipuluje. Ak sa totiž chcete cez tento portál k nejakej petícii pripojiť, musíte najskôr zaplatiť od 5.- do 1000.- USD.
Práve výsledkom pôsobenia tohto portálu je začínajúca deštrukcia francúzskej spoločnosti – “revolúcia žltých viest,” ako to mnohí nazývate. Nieje to však žiadna revolúcia. Je to iba vo Francúzku začínajúca spravodajská hra svetovej oligarchie a spôsob na rozpútanie možného plošnejšieho európskeho konfliktu. A práve spôsob, ako to dosiahnuť, sa náramne podobá španielskemu pokusu o občiansku vojnu z roku 1921. Žlté vesty revolucionárov, ktoré dodnes pri nepokojoch používala iba polícia a represívne zložky, nie sú náhoda. Je to pokus o vyvolanie dojmu, že policajti sú na strane revolucionárov a nastolenie celospoločenského, infiltračného chaosu. Ide ale hlavne o to, aby sa v prípade potreby medzi revolucionárov mohlo zamiešať aj množstvo agentov-provokatérov. Stalo sa to predsa iba nedávno aj na Majdane. Prevedením síce inak, ale principiálne rovnako, pretože nepokoje na Majdane a následné plánované a z časti aj uskutočnené vyvražďovanie rusko-jazyčného obyvateľstva, vyvolalo práve vraždenie protestujúcich v Kyjeve, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, zorganizovali sami pučisti a ich spriatelené teroristické skupiny.
Pochopme prosím jednu vec. Hybridná vojna na dnešný spôsob, ktorá má prerásť do vojny konvenčnej, je dlhodobý proces. Plošná vojna sa nedá spustiť okamžite, pretože by sa otočila proti tomu, kto ju priamo zapálil, ako sa to stalo naposledy Hitlerovi. Preto vojnovým štváčom dnes nejde o to, kto a proti komu lokálne bojuje. Kľudne ľudí nechajú, aby bojovali aj proti Macronovi vo Francúzku. Ide im totiž o to, aby Európania s niekým bojovali a pokiaľ možno, tak všetci. Nepriateľov nám umelo vyrábajú – to je podstata hybridity dnešných konfliktov. Spôsobujeme tým lokálny rozklad jednotlivých spoločností, čím dávame väčšie šance na vznik celosvetovému konfliktu, formou lokálnych vojen. Rozklad jednotlivých spoločností je ten nástroj neoliberálneho vojnového štváčstva. A keď to dosiahne taký stupeň, že to začne plány neokonov ohrozovať, tak jednoducho pošlú na nás svoje armády a „zjednajú poriadok“ celoplošne. Presne tak, ako sa to stalo napr. v Srbsku a malo stať pred sto rokmi v Barcelone. A pravdepodobnosť, že pri tom zomrú milióny ľudí, dnes istej skupine iba vyhovuje. Neokoni totiž trpia utkvelou predstavou, že budúca spoločnosť, musí byť v záujme pokroku vyspelejšia a jedinci, ktorí z nejakého dôvodu zaostávajú, do nej nepatria. Nápadne to pripomína myslenie Hitlera.
Takmer všetko deštrukčné, čo sa v dnešnej Európe deje, je súčasťou širšieho plánu neoliberálov. Nepokoje vo Francúzku, ako možnosť na vyvolanie konfliktu s Talianskom. Vojna na východe Ukrajiny alebo súčasný konflikt v Kerčskom prielive, ako možnosť zapálenia vojny s Ruskom. Čiastočný rozvrat španielskej spoločnosti v Katalánsku na destabilizáciu veľkého štátneho celku. Štátne prevraty alebo nepokoje (nazvite si to po svojom) na Slovensku a v Čechách, ako tlak na ustúpenie z paktu V4. Politický tlak neoliberálov na silné, súdržné, pronárodne orientované Maďarsko, či rozklad skupiny V4, ako možnosť lepšie pripraviť geopolitické rozdelenie a odrezania Ruska od Európy a jej rozdelenie na východnú a západnú a podobne. Tiež samozrejme utečenecká kríza, ktorá tým, že moslimské obyvateľstvo terorizuje Európu, spôsobuje rozklad štátov a spoločností, postavených na základoch národovosti. A kto sú títo ľudia, ničiaci dnes Európu? Nuž priatelia, pozrite sa personálne na to, kto zlikvidoval jadranskú snahu o súdržnosť, napadol – vyzabíjal ľudí v Srbsku a podporil moslimov v Kosove. Iba mimochodom, presne tejto skupine je dlhodobo naklonený napr. aj Miroslav Lajčák. K tomu prirátajte virtuálnu, svetovú oligarchiu, ktorá stojí aj za projektom change.org a kompletný zoznam nových, o svetovú moc sa hlásiacich pánov máte na stole. A pribúdajú k nim ďalší.
Nie je nič nové, že ľudia, ako je napr. Bill Gattes, sa po ovládnutí internetu snažia získať celkovú kontrolu aj nad svetom reálnym. Robia to už dve desaťročia. Virtuálni oligarchovia sa predsa cez vakcinácie a iné, svetovú populáciu ohrozujúce akcie, snažia o čistky nepohodlného obyvateľstva dlhodobo. A že to s prebratím kontroly nad krajinami myslia vážne, dokazuje napr. na Slovensku virtuálny oligarcha stojaci za firmou Eset. A jeden virtuálny oligarcha z tejto “partičky” žije aj v Číne a ovláda obchodno-finančný gigant alibaba.com. To iba mimochodom, na dokreslenie reálneho obrazu. Títo ľudia sú pomerne novou akvizíciou globalistov a disponujú, pre nás nepredstaviteľným kapitálom, obvykle v hotových – zarobených peniazoch na bankových kontách a nie v obežive, majetku a nehnuteľnostiach, ako tomu bolo u pôvodných neoliberálov, globalizujúcich svet, aj cez prípravu tretej svetovej vojny.
Aby ste pochopili, ako veľmi sú virtuálni oligarchovia bohatí, pozrime sa na internetový business cez čísla. Vezmem za príklad, iba jednu internetovú komoditu z obrovského množstva – Bitcoin. Keď anonymne vznikol, bolo vydaných 21 miliónov Bitcoinov a mali hodnotu približne 900 tisíc USD. Po pár rokoch existencie, v čase, kedy ich hodnota na svetovom trhu kulminovala, mali Bitcoiny hodnotu – a teraz si prosím sadnite – 378 miliárd USD. Ak to prepočítate na slovenské pomery, tak tieto peniaze by zaplatili všetky náklady celej Slovenskej republiky približne na 4 roky. Chápete už, že zaplatiť dnes svetovú vojnu a vyvraždenie polovičky svetovej populácie nie je v podstate žiadny problém a že v svetovej vojne dnes vlastne o peniaze prvorado nejde? Iba virtuálni oligarchovia majú na svojich účtoch viac peňazí, ako je potrebné na svetovú vojnu. Ide teda prvorado o ovládnutie sveta a hybridné vojny, ktoré vytvárajú príležitosti na vznik vojen globálnejšich, sú iba spôsob, ako to dosiahnuť. Je to na prvý pohľad šialené a znie to, ako scifi, ale je to bohužiaľ tak, pretože virtuálni oligarchovia šialení sú.
Nahnevaní ľudia majú revolúcie radi. Napriek tomu si myslím, že na revolúcie by sme mali prestať veriť a radikalizmus by sme mali zavrhnúť. V 21. storočí nie je radikálny odpor alebo revolúcia možná, pretože neexistuje už jej základný predpoklad jej úspechu – utajenie a anonymita. Virtuálni oligarchovia vedia dnes o nás všetko. Kto sme a kde sme, s kým sa stretávame a o čom sa rozprávame, čo jeme a pijeme, kam chodíme, kedy tam chodíme a koľko máme peňazí, dokonca vedia aj to, s kým podvádzame manžela-manželku a či nám srdce bije správne, alebo máme arytmiu. Dokážu spoza počítača ovládať masy, ako spoza centrálneho pultu. Dokážu ovplyvniť takmer všetko, napr. politické voľby. A my im zato ešte platíme peniaze, aby sa mohli rozmáhať. Internetová stránka change.org, má dnes už 250 miliónov členov a zarába iba na členských poplatkoch od ľudí čo naivne veria, že petíciami zmenia svet, miliardy dolárov ročne. Nezmenia nič. Žiadna občianska petícia s ktorou oligarchia a politici nesúhlasia, dodnes nikdy nič nezmenila. Alebo sa nechajme radikalizovať aj naďalej a naďalej si myslime, že za slovom change – zmena, ktorým nás denne kŕmia neoliberáli cez internet už mnoho rokov, je tu iba tak. Zaujímavé pritom je, že nikto žiadnu pozitívnu zmenu v svetovej spoločnosti a politike za dvadsať rokov nezaregistroval a z roka na rok v lokálnych konfliktoch a vojnách zomiera stále viac a viac nevinných obetí. A keď títo vojnoví štváči presadia aj čipovanie osôb a skenovanie tvárí – kontrolu biometrických údajov, tak premenia ľudský svet na biorobotickú, šedú masu, pracujúcu v ich fabrikách za minimálne mzdy, bez akejkoľvek možnosti sa tomu ubrániť a čokoľvek na tom zmeniť. A nepomôže nám ani návrat k marxizmu, pretože dnešní socialisti sú iba ďalšou hračkou neoliberálov, ktorí ju ovládajú, ako autíčko na diaľkové ovládanie.
Základným spôsob, ako tomu ľudsky čeliť je politika rozumu. Akýsi správny nadhľad – ľudská múdrosť a základná ľudská moralita. Prestaňme sa radikalizovať, upokojme svoje mysle, uzavrime sa do skromnosti, potlačme svoje egá, prestaňme sa nenávidieť. Proste začnime nadhľad a morálku aplikovať do praxe. Spojme pro-národné sily a udržme ich pri moci – tým by sme mali začať. Aj tak sú naše dnešné šance na úspech – na to, že súčasný stav nepokojného sveta zmeníme a odvrátime tým ďalšiu hrozbu svetovej vojny, takmer minimálne. A s každým ďalším vysloveným slovom „zmena“ sa iba zmenšujú.
https://blogerskenoviny.home.b...
Vlad German:
http://slovensko-novinky.wlad....
http://lenta.wlad.eu - Analytický přehled v ruštině
http://dnr2.wlad.eu/page-3.htm...
Pomoc našemu projektu: mastercard 5278830084639255 Ю.В.П.
Sme úprimne ďakuje všetkým, ktorí podporili náš projekt!
Оценили 14 человек
18 кармы