(НА СЛОВАЦКОМ, А ССЫЛКА НА РУССКОМ)
Dnešný deň sa zapíše do dejín ako začiatok novej fázy studenej vojny (ktorá sa prakticky nikdy neskončila), ako deň, keď svet urobil ďalší krok k svojmu zničeniu. Oficiálne odstúpenie Spojených štátov od Zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), ktorá tvorila základ kontroly jadrových zbraní, a následný odvetný krok Ruska, je katastrofa s ďalekosiahlymi následkami. Argument Donalda Trumpa, že USA nemôže byť jedinou krajinou sveta, ktorá dodržiava dohody, by bol na smiech, keby nešlo o takú vážnu vec. Skutočnosť je totiž úplne opačná. Spojené štáty nedodržali voči Rusku od roku 1989 ani jednu ústnu či právne záväznú dohodu: porušili sľub Gorbačovovi, že NATO sa nebude rozširovať na východ, jednostranne vypovedali zmluvu AMB o obmedzeniach antibalistických rakiet a dnes likvidujú dohodu, ktorá bola viac než symbolom ukončenia studenej vojny medzi západným svetom a sovietskym blokom. Všetky tieto prípady mali za následok enormný nárast zbrojenia, ktorý je už dnes oveľa vyšší ako v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa hovorilo o „horúčkovitom zbrojení“ a svet sa pripravoval na jadrovú apokalypsu.
Americké stanovisko je ťažké logicky a racionálne pochopiť. Američania obviňujú Rusov, že zmluvu INF porušujú. To síce dnes už môže byť do istej miery pravda, ale USA dohodu fakticky anulovali už rozmiestnením systémov protiraketovej obrany pozdĺž hraníc Ruska. A vždy platí, že radšej takáto dohoda, ako žiadna. Donald Trump sa pokúsil otupiť ostrie medzinárodnej kritiky vyhlásením, že plánuje uzavrieť novú zmluvu, ktorá bude zahŕňať aj Čínu, Irán, prípadne ďalšie jadrové štáty ako je India, Pakistan či Izrael. Toto je však čistá utópia. Pre všetky tieto štáty sú totiž rakety krátkeho a stredného doletu strategické a je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa ich budú chcieť vzdať. V prípade Číny môžeme už vopred povedať, že je to nemožné dosiahnuť, lebo jej obranná stratégia je postavená práve na takýchto raketách, na odstrašení možného útoku z mora. A keby aj čisto teoreticky (čo, opakujem, je skôr blud) uvedené štáty súhlasili s podpísaním zmluvy, časová medzera, ktorá týmto jednostranným rozhodnutím vznikla, povedie k intenzívnemu vývoju a zavádzaniu týchto doteraz zakázaných zbraní na celom svete. Život na Zemi sa môže zmeniť na nočnú moru aj bez klimatickej zmeny.
V tejto súvislosti je kľúčový postoj európskych štátov k dnešnému rozhodnutiu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa síce poponáhľal s vyhlásením, že Severoatlantická aliancia „nemá v úmysle“ presunúť do Európy nové nukleárne rakety, no tento muž už toho toľko narozprával, že jeho slová treba brať s rezervou (len pred pár dňami sa vytešoval, že Trumpov tlak na Európu má účinok, lebo do konca roka majú štáty NATO investovať ďalších 100 miliárd dolárov na zbrojenie a akú má z toho radosť). Napokon, toto predsa ani v minulosti nerobilo NATO, ale – Spojené štáty. O americkom postoji vieme nateraz len to, že Donald Trump považuje návrh na samostatnú európsku armádu za „veľmi urážlivý“ a že americkú vojenskú prítomnosť v Európe chce skôr posilniť ako oslabiť. Tí, ktorí však najviac doplatia na vzniknutú situáciu, nebudú ani Američania, ani Rusi, ale Európania. Z Európy sa opäť stáva potenciálne bojisko.
Som preto veľmi znepokojený zbabelým vyhlásením slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktoré na jednej strane označilo zmluvu INF za „jeden z kritických pilierov európskej bezpečnosti“, na strane druhej sa pripojilo k vyhláseniu NATO, že zodpovednosť je na ruskej strane. V poslednom čase sa pýtam, či vôbec máme vlastnú zahraničnú politiku, keď nie sme schopní zaujať autonómne stanovisko, keď sme na nátlak USA odmietli ešte aj Medzinárodný dohovor o zákaze jadrových zbraní bez vlastných argumentov, iba škandalóznym spôsobom ctrl-c / ctrl-v z argumentácie amerického rezortu diplomacie. Toto je však príliš vážna a dôležitá otázka na to, aby sme zostali len pri komentovaní postojov našej štátnej reprezentácie. Napokon, kým slovenské médiá mlčia, v západnej Európe, ktorá v osemdesiatych rokoch minulého storočia zažila rozmiestňovanie amerických jadrových rakiet i vlnu mierového hnutia, sa už niekoľko mesiacov živo diskutuje o tom, čo bude znamenať dnešné rozhodnutie, aký dopad bude mať na život na našom kontinente. Chcem počuť jasný postoj slovenskej vlády a jasný záväzok slovenského parlamentu, že na území Slovenskej republiky nebudú rozmiestňované žiadne jadrové zbrane. Naši občania na to majú neoddiskutovateľné právo. V prípade, že k tomu naše ústavné orgány nezaujmú jasný a jednoznačný postoj, som pripravený ísť aj do referenda o zákaze rozmiestňovania nukleárnych rakiet na Slovensku. Nemôžeme dopustiť, aby sme sa stali terčom v bezhlavom zvyšovaní napätia medzi dvoma jadrovými mocnosťami. V tejto súvislosti si môžeme klásť oprávnene otázku, či nečakaná avizovaná návšteva amerického ministra zahraničných vecí M. Pompea na Slovensku nesúvisí práve s týmto problémom. Zároveň chcem potvrdiť, že ako prezident budem bezpodmienečne proti akémukoľvek rozmiestneniu rakiet krátkeho a stredného doletu na Slovensku i v Európe, že nedovolím, aby bola takýmto spôsobom ohrozovaná naša bezpečnosť. Urobíme všetko pre to, aby som tomu zabránili a budeme vždy stáť na strane mieru a odzbrojenia tak ako doteraz, na to sa môžete spoľahnúť.
Chmelár
....Bože dobrý, to akým debilom musí byť človek (hovädo), aby toto požadoval?!
Vlad German:
http://slovensko-novinky.wlad....
http://lenta.wlad.eu - Analytický přehled v ruštině
Pomoc našemu projektu:
Medzinárodné hore na PayPal: https://www.paypal.com/paypalm...
Sme úprimne ďakuje všetkým, ktorí podporili náš projekt!
Оценили 22 человека
40 кармы